PÔDA: Poľnohospodárska komora by uvítala ústavnú ochranu pôdy

Ako uviedol predseda SPPK Milan Semančík, územie je základným a nevyhnutným atribútom štátu, pre poľnohospodárov je pôda základným výrobným prostriedkom.

"Hlavne v Medzinárodnom roku pôdy by sme si mali ešte viac uvedomiť riziko predaja vlastnej pôdy do cudzích rúk. Vždy ide o riziko a každá vyspelá spoločnosť sa mu snaží zabrániť. Obzvlášť citlivá je táto otázka v krízových situáciách, kde môže ohroziť zásobovanie obyvateľstva potravinami," konštatoval Semančík.
Podľa neho od vstupu Slovenska do Európskej únie síce platilo sedemročné moratórium, ktoré potom bolo ešte o tri roky predĺžené a jeho platnosť vypršala v roku 2014 v apríli, ale v princípe nebolo veľmi účinné. "Právnické osoby mohli aj doteraz nakupovať pôdu prakticky bez akéhokoľvek obmedzenia a fyzické osoby po určitej dĺžke pobytu na Slovensku, konkrétne po troch rokoch. Celé toto opatrenie teda bolo viac-menej formálne a cudzincom, ktorí prejavili vážny záujem o nákup slovenskej poľnohospodárskej pôdy, v jeho realizácii vôbec nebránilo," upozornil predseda SPPK.

O tom, koľko poľnohospodárskej pôdy cudzinci reálne kúpili, neexistujú podľa Semančíka presné štatistiky, pracuje sa len s odhadmi v rozpätí od 80 do 150 tisíc hektárov.
"Myslíme si, že toto číslo je reálne a naozaj takúto výmeru našej pôdy cudzinci vlastnia. Nie je to zanedbateľné číslo, ak si uvedomíme, že poľnohospodárske podpory sa v našej krajine poskytujú na necelých 1,9 milióna hektárov," dodal.

Ako priblížil v stredu po rokovaní vlády minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ľubomír Jahnátek, rezort sa spomínanej téme venuje.
"Táto téma je opodstatnená vzhľadom na to, že pôda je nenávratná hodnota. Analyzujeme rôzne systémy, ktoré v rámci EÚ fungujú, budeme hľadať nejakú vhodnú formuláciu," povedal.