MŽP: Rezort predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona o ochrane prírody

BRATISLAVA 14. decembra (SITA) – V rámci neho navrhuje vytvoriť dočasnú stavebnú uzáveru v národných parkoch, a to až do prijatia ich zonácie. Legislatívny návrh tiež uvádza, aby Štátna ochrana prírody prevzala správu lesov v treťom, štvrtom a piatom stupni ochrany. Na dnešnej tlačovej besede to uviedol minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO).

Dodal, že doterajšie vlády podľa iniciatívy My sme les nepodnikli prakticky žiadne kroky na ochranu biotopov hlucháňa hôrneho. Výsledkom je tak podanie žaloby na Slovenskú republiku zo strany Európskej komisie (EK). Slovensko bolo podľa Budaja v tejto oblasti terčom kritiky zo strany Európskej únie (EÚ), ale najmä občanov, ktorí poukazovali na to, ako zo strání miznú lesy.

Podľa Budaja sa celé desiatky rokov zonácia na Slovensku nedarí. Takéto ochrana by znamenala, že v národnom parku sa určí jadro, v ktorom sa nesmie stavať, vykonávať technické prvky či „vyháňať“ z neho prirodzené sídla fauny a flóry. Miestne biotopy by tam mali byť zachované.

„Zo slovenských národných parkov je častokrát iba ‚lunapark‘, ktorý má slúžiť na zábavu a stráca charakter ochrany prírody, charakter pôvodných prvkov, pre ktorých bol za národný park vyhlásený,“ upozornil Budaj. Dodal, že SR má deväť národných parkov a MŽP z nich „nemieni urobiť zásobáreň dreva“.

V tejto súvislosti uviedol štátny tajomník MŽP SR Michal Kiča, že envirorezort rokoval s EK v snahe odvrátiť podanie žaloby. Situácia je podľa neho natoľko zlá, že ani tieto snahy rezortu nebudú úspešné. „Chceme sa vyhnúť riziku, ktoré môže hroziť v prípade, nazvime to, poľského scenára, teda ukladania denných penále až do vyriešenia tejto situácie,“ vysvetlil.

Podľa iniciatívy My sme les žilo v 70. rokoch na Slovensku približne 3 500 hlucháňov na ploche 175-tisíc hektárov. Populácia hlucháňa hôrneho dnes predstavuje menej ako tisíc jedincov, pričom plocha výskytu hlucháňa sa znížila na 40-tisíc hektárov a stále sa zmenšuje.